„Aj tá najmenšia vôľa sa môže stať zárodkom veľkého činu, aj malý priestor môže zrodiť veľkú osobnosť“

Slováci, malý národ habsburskej monarchie, využili obdobie uvoľnenia k tomu, aby sa pokúsili zaviesť slovenčinu ako vyučovací jazyk na niektoré stredné školy. V praxi sa však toto panovníkovo rozhodnutie pre odpor maďarských úradov presadzovalo ťažšie. Slovákom sa však z vlastných prostriedkov podarilo v Revúcej založiť slovenské evanjelické gymnázium, na ktorom sa začalo vyučovať v septembri 1862. Gymnázium pod vedením Augusta Horislava Škultétyho (1853-1948), príslušníka štúrovského hnutia, patrilo behom svojho trvania k významným strediskom výchovy slovenskej inteligencie. V nasledujúcim období sa podarilo založiť ešte dve ďalšie slovenské gymnáziá – evanjelické v Turčianskom Sv. Martine a katolícke v Kláštore pod Znievom.

Predstavitelia slovenského národného hnutia v popredí so Štefanom Markom Daxnerom, ako jediné východisko v procese odnárodňovania a samostatnosti slovenského ľudu, videli v slovenských stredných školách. Preto sa slovenskí vzdelanci v spolupráci s ostatnými spoločenskými vrstvami zamerali na kultúrnu oblasť. Výsledkom ich aktivity bolo založenie samostatného slovenského gymnázia v Revúcej. Slovenské evanjelické a. v. gymnázium existovalo 12 rokov. Slávnostné otvorenie slovenského patronátneho gymnázia v Revúcej bolo 16. septembra v evanjelickom kostole za prítomnosti zakladateľov a priaznivcov školy. Inauguračnú reč predniesol prvý riaditeľ gymnázia A. H. Škultéty. Prítomné zhromaždenie zvolilo patronátny konvent. Prvými funkcionármi školy boli A. H. Škultéty, Š. M. Daxner, Matej Nandráši, Karol Pavol Štefančok. Do gymnaziálneho výboru boli každoročne volení učbári (profesori), náčelníci tried (triedni profesori), správca školy, zapisovateľ, pokladník, knihovník, opatrovník múzea, opatrovník gymnaziálnych budov, správca školskej jedálne. Š. M. Daxner predložil návrh pečatidla a pečiatky. Pečať mala oválny tvar, dvojkríž symbolizoval príchod Cyrila a Metoda, trojvršie predstavovalo Tatru, Matru a Fatru, košatá lipa symbolizovala posvätný strom Slovanov, úľ so včelami predstavoval usilovnosť a pracovitosť, vychádzajúce slnko malo blahodarne podporovať pôsobenie novej strednej školy s vyučovacím jazykom slovenským. Zhotovenie pečatidla a pečiatky na vlastné náklady zabezpečil Ján Francisci.

Pri gymnáziu sa otvorilo alumneum – školská jedáleň, v ktorej usilovní, chudobní študenti dostávali obedy a večere so zľavou, prípadne zadarmo. Vyučovanie sa začalo17. septembra 1862. Hlavným cieľom založenia gymnázia bolo zabrániť odnárodňovaniu slovenskej mládeže. Úlohou bolo pripravovať národne uvedomelú inteligenciu, vychovanú slovenskými profesormi. Gymnázium bolo cirkevnou inštitúciou. Cirkevné školy udržiavané bez pomoci štátu sa stávali nezávislými od školskej správy a mohli podľa vlastného uváženia rozhodovať o voľbe vyučovacieho jazyka. Od toho závisel aj celkový ráz výchovy v školách. Medzi patrónmi, zakladateľmi a podporovateľmi gymnázia boli rôzne spolky, jednotlivci, cirkvi aj slovenské mestečká a obce. V prvom školskom roku 1862/63 nastúpilo do školy 42 študentov a otvorili sa dve triedy. V ďalšom školskom roku sa gymnázium rozšírilo o ďalšie dve triedy, čím sa stalo úplným nižším gymnáziom. Učebný plán gymnázia sa zhodoval a generálnym plánom platným pre všetky gymnáziá. Vyučovali sa predmety slovenčina, maďarčina a nemčina, náboženstvo, latinčina, zemepis, dejepis, počty, merba, prírodopis, neskôr pribudli gréčtina, fyzika, filozofia, kreslenie, krasopis, nepovinný́ telocvik a z praktických predmetov sa vyučovalo hospodárstvo a štepárstvo. S rozdielom, že vyučovací jazyk všetkých predmetov bola slovenčina. V školskom roku 1865/1866 sa gymnázium zaradilo medzi zakladateľov Matice slovenskej. V školskom roku 1867/1868 na gymnáziu otvorili ôsmu triedu a v júni tohto školského roku sa konali prvé slovenské maturity, čím sa stalo úplným vyšším gymnáziom. Gymnázium bolo strednou všeobecnovzdelávacou školou malo charakter klasického gymnázia s dôrazom na vyučovanie jazykov obzvlášť na latinčinu. Každý rok sa na gymnáziu konali polročné a záverečné skúšky, ktoré sa začínali oslavnou piesňou a básňami. Koncoročné skúšky sa konali pred verejnosťou v evanjelickom kostole. Tradíciou sa stali aj gymnaziálne majálesy, ktoré sa konali vždy pred ukončením školského roka.

Zásluhou Dr. Ivana Branislava Zocha, ktorý bol nielen profesorom matematiky a fyziky, sa na gymnáziu začala vyučovať telesná výchova. Práve v tejto oblasti bol vynikajúcim odborníkom čím sa stal priekopníkom tohto predmetu na Slovensku. Profesori sa okrem bežnej pedagogickej práce a vychovávateľskej činnosti zaoberali vednými disciplínami. Pre nedostatok slovenských učebníc profesori vyučovali podľa svojich rukopisov, ktoré pripravovali do tlače. Písali a zostavovali slovenské učebnice, písali o výsledkoch svojich vedeckých výskumov. Ich pričinením sa gymnázium postupne stalo centrom vzdelanosti a kultúry nielen v Gemeri, ale aj v celom vtedajšom Uhorsku. Profesori boli tvorcami slovenskej odbornej terminológie, najmä v prírodných vedách, v pedagogike a psychológii. Bohatá bola aj mimoškolská činnosť profesorov. Zásluhou Samuela Ormisa vznikol v Revúcej potravný spolok, Dr. I. B. Zoch založil litografický ústav, kde sa vykonávali náročnejšie tlačiarenské práce a zásluhou ďalších vznikol Nakladateľský spolok pre vydávanie slovenských kníh. Študenti pod vedením svojich profesorov hrávali divadlá, usporadúvali besedy a zábavy. Boli príkladom pri zakladaní divadelných ochotníckych krúžkov na dedinách. Gymnázium spomedzi troch slovenských gymnázií existovalo najdlhšie, na škole pôsobilo niekoľko vynikajúcich odborníkov. Bolo úplným osemtriednym gymnáziom, na ktorom sa vyučovalo a po prvýkrát maturovalo v slovenskom jazyku.

Študenti gymnázia získavali vedomosti nielen v škole, ale aj v bohatej a mimoškolskej činnosti. Vydávali študentské časopisy (Zore, Svit, Včela, Bubon, Slovák a Lancuško). Vo vlastnoručne písaných časopisoch publikovali svoje básnické prvotiny a prozaické útvary. Pre študentov gymnázia sa postupne na gymnáziu vybudovala bohatá knižnica. Knihy darovali najmä príslušníci slovenskej vlasteneckej inteligencia E. Lauček, S. Göllner, J. Chalupka, L. Bartholomeides, Š. Homola, D. Lichard, Štedrým darcom bol známy slovenský vlastenec Matej Hrebenda a Matica česká. Na gymnázium sa vybudovali bohaté prírodopisné, fyzikálne, chemické a mineralogické zbierky. V roku 1868 bolo pri gymnáziu založené Učiteľské semenisko (prvý slovenský učiteľský ústav), pretože samostatná príprava učiteľov škôl v slovenskom jazyku neexistovala. Od roku 1871 vyvíjal v meste svoju činnosť Dievčenský vychovávací ústav, ktorého cieľom bolo pozdvihnúť vzdelávanie dievčat. Obe inštitúcie vychovali viacero spisovateľov, kultúrnych a verejných činovníkov. Gymnázium a učiteľské semenisko boli od začiatku svojej existencie v nemilosti vládnucich tried Uhorska a hľadali rozličné príčiny na ich zatvorenie. Slováci sa po rakúsko-uhorskom vyrovnaní (1867) ocitli vo veľmi zložitej situácii. Politický systém v Uhorsku dovoľoval maďarskej vláde a stoličným úradníkom uskutočňovať bezohľadnú maďarizáciu a nebrať pri tom ohľad na mienku obyvateľov. Idea jednotného politického národa sa stala oficiálnou štátnou ideológiou. Politický národ nemal byť uhorský, ale maďarský. Uhorská politická elita neuznávala v zemi iné národy okrem národa maďarského. Naviac národné hnutie slovanských národov bolo demagogicky považované za panslavizmus a vlastizradu.

Činovníci a profesori gymnázia sa dokázali vysporiadať aj s priestorovými problémami školy. Od svojich predsavzatí ich neodradil ani stupňujúci sa národný útlak, ktorý nastal po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Spolu s nadšencami, len za podpory zbierok slovenského národa, začali 1. mája 1871 s výstavbou novej dvojpodlažnej budovy gymnázia. Budovu dokončili za necelé dva roky a 4. februára 1873 boli otvorené ďalšie triedy pre študentov vyšších ročníkov gymnázia.

Jeden z hlavných predstaviteľov maďarizácie na Slovensku bol Béla Grünwald, ktorý sústavne útočil proti slovenským kultúrnym inštitúciám a školám. Útoky proti škole sa každým dňom stupňovali, tým že sa vymýšľali rôzne obvinenia najmä z panslavizmu. Samotných Revúčanov ovplyvňoval mešťanosta Andrej Bartófi.

Vyšetrovanie na gymnáziu sa začalo 18. mája 1874, ktoré ako uvádzali žalobcovia, pôsobilo v proti vlasteneckom a panslávskom duchu. Úradný vestník Budapesti Közlöny 25. augusta 1874 oznámil zrušenie školy, na základe čoho minister Tréfort poslal Gemerskej stolici prípis so smernicami na realizovanie cisárskeho rozhodnutia. Gymnázium bolo takto po dvanástich rokoch existencie násilne zatvorené a jeho majetok, získaný zbierkami, bol zhabaný. V rokoch 1874-1875 vláda postupne zrušila všetky tri slovenské gymnáziá. 6. apríla 1875 zrušila aj najvýznamnejšiu slovenskú kultúrnu inštitúciu – Matici slovenskú.

Slovenské evanjelické a. v. gymnázium má osobitný význam v rozvoji pedagogického myslenia na Slovensku. Profesori hľadali nové organizačné formy vyučovania a vyučovacie metódy. V rokoch 1862-1874 študovalo na gymnáziu 566 študentov, ktorí pochádzali nielen z Gemera, ale z celého Rakúsko-Uhorska. Absolventi gymnázia sa veľmi dobre uplatnili v praxi, ale aj v ďalšom štúdiu. Odchádzali na ďalšie vysokoškolské štúdiá do Banskej Štiavnice, Bratislavy, Prešova, Viedne. Mnohí absolventi vošli do slovenských národných dejín, najmä však kultúrnych dejín ako významné osobnosti. Slovenské evanjelické a. v. gymnázium prekročilo školský rámec a hlboko zasiahlo do národného, politického a kultúrneho života Slovákov. Absolventi gymnázia sa od svojich profesorov, medzi ktorými boli aj členovia štúrovskej generácie, prevzali odkaz štúrovských ideálov a preniesli ich do nášho storočia.