Tento rok si pripomenieme 160. výročie jeho založenia.

Chceli by sme Vám priblížiť obdobie a dôležité dátumy, ktoré predchádzali otvoreniu Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. V sérii krátkych článkov sa pokúsime vrátiť do doby, kedy národovci bojovali o založenie prvej slovenskej strednej školy v Uhorsku.

Práve 9. februára pred 160. rokmi bola oživená myšlienka založiť túto školu…

Myšlienka založiť slovenskú strednú školu v Revúcej z 50. rokov 19. storočia, prebojúvaná slovenskými národovcami nezanikla. Na jej oživenie vplývalo niekoľko činiteľov. Predovšetkým priaznivá politická situácia po roku 1860, v ktorej sa vodcovia slovenského národného hnutia v Gemeri snažili využiť autonómne práva ev. a. v. cirkvi na založenie slovenskej strednej školy.

Ďalšia priaznivá skutočnosť bola, že Š. M. Daxnera vymenovali v roku 1861 za druhého podžupana Gemerskej stolice.

Aj v samotnej Revúcej sa vytvorila priaznivá situácia pre rozvoj slovenského národného hnutia, keď do funkcie senátorov mesta boli reponovaní Karol Štefančok a Matej Nandrássy, ktorého 18. februára 1862 vymenovali za richtára.

Slovenskí národovci využili priaznivú politickú situáciu a rozhodli sa založiť samostatnú slovenskú strednú školu. Dôležitým momentom pre jej zriadenie bola schôdzka slovenských národovcov v Rozložnej 21. novembra 1861. Tu, u A. H. Škultétyho, sa myšlienka založiť strednú školu na Gemeri dostala do takého štádia, že o rok po tejto pamätnej schôdzke sa mohla realizovať, pravda, za zdolávania rozličných prekážok. Hlavné spočívali v bezprávnom stave Uhorska a v maďarskej vládnucej aristokracii.

Nespokojnosť nad bezprávnym stavom Slovákov v Uhorsku budila vážne obavy aj u niektorých príslušníkov maďarskej šľachty, čo sa naznačilo Š. M. Daxnerovi v súkromnom polemickom rozhovore u grófa Andrássyho v Betliari. Slovenská buržoázna inteligencia považovala rozhovor v Betliari takmer za oficiálny súhlas na zriadenie školy, a tak teda ev. a. v. cirkev revúcka na svojej presbyteriálnej porade 9. februára 1862 oživila znovu myšlienku založiť slovenskú strednú školu. Vyslovil ju presbyter Ľudovít Čech, odvolávajúc sa na zákony z roku 1848, ktoré zaručovali rovnoprávnosť všetkým občanom. Súhlas vyslovili aj členovia seniorálneho povereníctva v Gemeri na porade dňa 11. februára 1862, čím založenie gymnázia dostávalo rýchlejší spád.

Všeobecný cirkevný konvent v Revúcej sa vyjadril 23. februára 1862 v tom zmysle, že „cirkev naše myšlenkou tuto, založení v lúne svem sloven. ev. gymnasium síce za svau přijímá, ale dále neni v stave v této záležitosti rozhodně se vysloviti, pokud pramene svých cirkevných dúchodkú dokonale nevyšetří, a nakolik dosavadní její školská soustava podvrátená býti má, strany budauci organizacii svých normálních škol na čistem nebude…“.

Vyšetrením finančného stavu cirkví poverili osobitný výbor pod predsedníctvom Ľudovíta Reussa. Výbor doplnili cezpoľnými členmi: Š. M. Daxnerom, Š. Homolom, S. Ormisom, A. H. Škultétym a podžupanom Gemerskej stolice S. Tomášikom.

Ako asi zmýšľaly kruhy gemerských aristokratov ohľadom nášho predmetu, to zkúsiť mal najlepšu priležitosť Štefan Daxner, horliteľ za našu vec a v tom čase podžupan stolice gemersko–malohontskej. On ako taký často býval sudcom v takrečených kommassacionálnych záležitostiach a pri tom častejšie i úradne i mimoúradne obcoval s aristokraciou stolice.

Raz po vybavení povinností dňa pri spoločnej večeri prešiel rozhovor aj na vtedajší spor medzi patentálnymi a autonómnymi cirkvami vedený.

„Áno, páni moji“, poznamenal Daxner, “lenže v inom ohľade zo dňa na deň zmáha sa nepokoj v cirkvách slovenských. A síce preto, že slov. cirkve musejú platiť takmer nesnestiteľné dane na vydržovanie vyšších škôl v tomto dištrikte, kdežto predsa nevyhovieva sa tej jejich výslovnej a oprávnenej žiadosti, aby na týchže školách aj slovenská reč za naukosdeľnú prijatá bola“.

„Je to nanajvýš nepraktické“, znela odpoveď jednoho z prítomných, „aby na jednom a tomže ústave viac naukosdeľných rečí bolo. Nech by si slov. cirkve, ktoré to žiadajú založily osobytnú školu s naukosdeľnou rečou slovenskou.“ „ To by sa stať mohlo“, odvetil Daxner, „ale Vám páni moji práve toto sa ľúbiť nebude a nazdávam sa, že založeniu takejto školy na senior. i dištrikt. konvente zpierať sa budete. A predsa v tejto záležitosti musí byť nájdený istý expediens, aby rozborčenosť v slov. cirkvách z medzí nevystúpila“. „Nebudeme tomu prekážať“ znela odpoveď prítomných, „ ba práve budeme to napomáhať, pod tou výnimkou že to bude autonómna ev. škola“. „Dobre, páni moji“ zakončil Daxner, „beriem Vás za slovo. Aj ja žiadam si len autonómnu školu. Sme teda v ohľade tomto jednej mysli“. Po večeri trval rozhovor po jednotlivých krúžkoch spoločnosti. V jednom takomto krúžku spokojili sa páni tým, že “je to bláznivosť s holou dlaňou chcieť zakladať školu, dáme jim pokoj, nechže probujú, nebude z toho nič.“

Neznali títo, ani netušili obetivosť a zaujatosť cirkvi a jednotlivcov za vec práve vzdelanostnú, jak za tým dosvedčovala sa skutkom.

Zdroj: Ján Gallo, Revúcke gymnázium (1862 – 1874)

A. H. Škultéty , Pamäti sl.ev.a.v. gymnasia a učit. semeniska vo V. Revúci.

Foto: Ľ. Moncmanová, A. H. Škultéty 1819 – 1892